Útočisko umelkyne. Ateliér Daniely Zhang:

Postindustriálny priestor, tmavá kamenná dlažba so stopami farieb. Stojan. Vôňa olejových farieb sa mieša s vôňou tušu. Veľký stôl pokrytý plstenou prikrývkou, nádoba na vodu, tuš, kameň na tuš, štetce. Zopár stoličiek, paleta, stolík, stojan na oblečenie, kde visí môj pracovný odev, ktorý sa nemusím báť zašpiniť. Steny sú z tehál, priznaných, cez obloky smerujúce na sever preniká svetlo, ale nie slnko. Vonku vidno bambusy. Vzduch je suchý. Dvere sú zatvorené. Počúvam hudbu v slúchadlách, aby znela len pre mňa. Čajová šálka, termoska, čajové lístky v keramickej nádobe. Na stole ležia moje staré kovové doštičky na urovnávanie papiera. Vidím tam zopár kníh, papiere na maľovanie. O stenu sa opiera zopár napnutých plátien mojich obľúbených rozmerov, na dvoch z nich sú už akrylové podklady. Olejové farby, terpentín a riedidlá. Umývadlo, mydlo, uteráky. Handry, ktoré môžem zašpiniť a vyhodiť. Cez okno vidím záhradu v orientálnom štýle, môžem tam prejsť cez zasklené dvere. Nechýba bambusový stolík s bambusovými kreslami, takými pohodlnými pri chlipkaní vlažného čaju.