Muž s hrdzavočervenou hrivou

Román Smäd po živote populárneho amerického spisovateľa Irvinga Stona (1903 – 1989), ktorý sa preslávil svojimi historickými biografiami, predznamenal v čase svojho prvého vydania nový smer písania životopisných kníh.

V oprášenom vydaní a preklade Šarloty Baránikovej vyšiel aj vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (2001). Autor v ňom opisuje dramatický život holandského maliara Vincenta van Gogha (1853 – 1890), ktorý počas svojho tragického a krátkeho života predal len jediný obraz a farby, štetce či plátno si často kupoval iba na dlh.

Stone vytvoril na svoju dobu atypickú biografiu, keď napísal novátorský príbeh, kde jednoduchou dikciou podal množstvo vzrušujúcich opisov, živých rozhovorov popretkávaných vôňami a zvukmi. Dokázal zachytiť a bravúrne vystihnúť Vincentov charakter a jeho neľahkú povahu.

Autor pozorne a starostlivo študoval všetky dostupné materiály z van Goghovho života, čerpal z niekoľkých stovák zachovaných listov medzi Vincentom a jeho mladším bratom Theom. Informácie doplnil z rôznych prameňov, na cestách v Holandsku, Belgicku a vo Francúzsku sa stretával s Goghovými súčasníkmi. Sám autor dodáva:

„V niektorých prípadoch som zobrazil drobné príhody, o ktorých pravdepodobnosti som bol presvedčený, hoci som ich nemohol doložiť dokladmi, napríklad krátke stretnutie Cézanna a van Gogha v Paríži; pre uľahčenie čítania som využil niekoľko zjednodušených pomôcok, napríklad pri Vincentovej púti Európou som udával frank ako jednotku meny a vynechal som niekoľko nedôležitých zlomkov celého príbehu. Odhliadnuc od tých technických licencií je kniha celkom pravdivá.“

Kniha zachytáva v chronologickom slede najvýznamnejšie okamihy van Goghovho života, rozprávanie pritom obchádza detstvo a začína sa umelcovou prvou pracovnou cestou v Londýne, kde mladý Vincent nastúpil na miesto obchodníka s umeleckými predmetmi.

Neskôr ako vášnivý kazateľ v belgickom baníckom mestečku Borinage van Gogh po prvýkrát pocítil túžbu maľovať prostých ľudí. Spoznáme ho ako človeka uchváteného ich rýdzosťou a očareného každým záhybom ich odevu, každou ich vráskou. Zoznamujeme sa s maliarom, ktorý nezachytil len ich telá, ale aj ich dušu.

Stone opisuje umelcove cesty a mestá, medzi najdôležitejšie patrí Paríž, centrum impresionistov, kde van Gogh čerpal inšpiráciu, farebne si spestril a obohatil svoju paletu a zároveň sa utvrdil v maliarskom rukopise.

Práve tu sa po prvý raz stretol s umelcami ako Degas, Monet, Manet, Toulouse-Lautrec, Gauguin, Seurat, Rousseau alebo Cézanne a zistil, akú expresívnu silu má farba a ako neuveriteľne sa dá narábať so svetlom. „Potrebujem slnko. Potrebujem jeho strašnú žiaru a silu. Dnes viem, že bez neho nemôžem maľovať. Potrebujem k zrelosti azda len ohnivé slnko,“ píše van Gogh.

Stone čitateľa nikdy neobťažuje presnými číslami, rokmi a dátumami. Úsporne a pritom jedinečne podáva niekoľko dôležitých faktov – manifest impresionistov či škandál s Monetovými obrazmi, zároveň opisuje zákulisie a okolnosti vzniku knihy Germinal od Émila Zolu.

Prínosným spôsobom obohacuje pozadie vzniku jednotlivých významných van Goghových diel. Farbisto opisuje Vincentov život v Paríži, jeho malý byt na Rue Lepic a nádherný vzťah s bratom Theom, zároveň bravúrne zachytáva dusnú a neľahkú atmosféru, v akej si impresionisti razili cestu vpred.

Stone čitateľovi autenticky približuje osud tohto významného človeka – umelca, ktorého život sa skončil tragicky. Umelca vnímajúceho celým svojím zjavom, s jedinečnou a nádhernou dušou. Človeka mnohokrát v živote vydaného napospas krutej samote, nepochopeného, opľuvaného, na ktorého všetci ukazovali prstom len preto, že sa vymykal zo zabehnutého rámca.

„Fou-rou!“ (Ryšavý blázon) – ako ho často volali. V skutočnosti to bol maliar, ktorý všetko stavil na jedinú kartu a našiel odvahu byť sám sebou.

Titulná ilustrácia: Vincent van Gogh, Vrany nad žitným poľom, 1890, Van Gogh Museum Amsterdam, Zdroj: Wikipedia.