Modrá ako obloha ((( absolútny blankyt )))

Rozhovor so súčasným indickým básnikom, psychológom a vedúcim sekcie ľudských zdrojov medzinárodnej spoločnosti so sídlom v Hongkongu Ajayom MK.

Aká je tvoja obľúbená farba a aké emócie pri nej pociťuješ?

Nie som si istý, či to je modrá ako obloha, alebo červená ako kvet ibišteka. Niektoré dni víťazí modrá, no iné dni zas rovnako vystihuje moju podstatu i červená. Modrá vo mne vyvoláva pocity pokoja, optimizmu a súcitu. Červená je intenzívna, plná túžby po živote a kúzla života v tele človeka, je to červeň krvi. Modrá ma oslobodzuje smerom k otvoreniu sa oblohe, červená ma privádza späť na zem do priestoru v mojej koži, v mojom tele.

Červená znamená všetko, čo je pre naše živé ja slovami neuchopiteľné a tajomné. Modrá je éterická, je takmer výzvou na prekonanie seba samých. Medzi tancom modrej a červenej prichádzajú a odchádzajú všetky emócie, jeden odtieň sa vpíja do druhého tak, ako prichádza a odchádza jedna vlna za druhou.

 

Moja pozornosť vzrástla
ako celkom modrá obloha
žiadna radosť
žiaden úsmev
už žiaden smútok, žiadna bolesť
každý pocit rastie na predošlom
príbytku vytvorenom z dychu. Iba
ja a môj dych
čvirikanie vrabcov
voda kvapkajúca do nádrže

už žiaden tieň

žiadne denné svetlo

žiadne ja a žiadna myseľ

žiadny Budha.

(Úryvok básne Budha, zelený mach. Z angličtiny preložila Martina Straková.)

Básne autora v anglickom origináli

Aké pocity ti preblesli mysľou, keď si maľoval svoj blankytný obraz?

Najskôr to bola modrá, modrá obloha, modrá vyrovnanosť. Z okraja pokračovala vlnou, ktorá tancovala a vlnila sa. Neskôr však narazila na breh, ktorý sa začal formovať v mojej mysli. Tvoril sa z čiernych spomienok a vynáral sa ako svedok neviditeľného majáka, strateného v hmlách smútku, a spomaleného, vlečúceho sa optimizmu. Obraz dlho nepripomínal žiadny skutočný objekt a len tak beztvaro plával, dal sa len ťažko pomenovať.

Bola tam len modrá a môj dych, akýsi náznak vĺn, ktoré sa niekam rútili a dvíhali, akoby človek kráčal po vode. Pri každom ťahu štetcom bolo vnútri cítiť teplo zmiešané s melanchóliou, teda obe emócie – teplo a smútok – sa vnárali do plátna. Neskôr sa vynorili kontúry krajiny pri brehu a moje pocity nadobudli textúru šťastia, ktoré bolo voľné ako vánok, rovnako ako obrazy, ktoré sa valili z básne inšpirovanej morom a spomienkami.

---

Ajay Manissery Konchery alebo Ajay MK je indický básnik. Vyštudoval psychológiu a neskôr získal titul MBA v odbore riadenie ľudských zdrojov. Aktuálne pôsobí ako vedúci ľudských zdrojov medzinárodnej spoločnosti so sídlom v Hongkongu. V každodennej praxi a práci so zamestnancami začleňuje tzv. kontemplatívne postupy na podporu psychického zdravia zamestnancov. Venuje sa aj koučingu a rozvoju vodcovských kompetencií. Vedie kreatívne semináre „vnímavej poézie“ pre zamestnancov firiem a študentov. Je autorom niekoľkých básnických zbierok, no venuje sa aj písaniu prózy.

Ako básnik vystupoval na niekoľkých národných a medzinárodných literárnych festivaloch. Bol nominovaný na Cenu Pushcart, ktorej zakladajúcou členkou v roku 1976 bola aj spisovateľka Anaïs Ninová. Z autorovej tvorby spomeňme básnické zbierky Faksimile viery (Facsimile of Beliefs), Sladká je soľ (Sweetness of Salt) a Ryhy v pokožke vody (Claws into Water’s Skin). Autorove súborné dielo preložené do nemčiny vyšli vo vydavateľstve Löcker Verlag.

Tento rozhovor bol pôvodne publikovaný pre webové stránky mladetopole.sk.