Kontinuálny stav bezpečia si Gertrud Wurmová privoláva tým, že sa v mysli prenesie do detstva a predstaví si babinku a deduška a že je u nich v kuchyni, kde vonia čerstvo uvarený šípkový čaj (šípky vždy vlastnoručne zbierala babinka, a teda boli 100 % bio).
Gertrud odrazu začuje deduškov hlas: „Holubička moja, nakrájam ti chlebík na panáčiky?“
Áno, „na panáčiky“, pomyslí si Gertrud, to je najchutnejšie. Chlieb s dobrým domácim maslom treba jemnučko posoliť a dať si k nemu šálku šípkového čaju od babinky.
Toto si Gertrud Wurmová predstavuje vždy, keď vo vzduchu cítiť smútok. Je to jej osobná meditácia. A zmena v mysli môže nastať.
A potom ešte čosi: Gertrud Wurmová je vďačná a neporovnáva sa s nikým a ničím. A aj keď Vianoce nemá veľmi v láske, pretože v tom období pociťuje nezvyčajnú melanchóliu, je vďačná za svetlo, ktoré príde po tme, je vďačná, že je tu.
Titulná fotografia Polárna líška, David Mark, pixabay.com.
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Žije a tvorí v Bratislave. Viac o autorke >>