Presne šesťstopäťdesiatjeden strán má antológia z tvorby účastníkov 19. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2021. Jeden by si pomyslel, že také niečo nie je možné. Obzvlášť v čase, ktorý vydavateľským knižným procesom nie je príliš naklonený. No ja nedbám a hladkaním prechádzam rukou po obálke antológie s nádherným dizajnom a neskôr si v nej listujem a čítam akoby v denníku.
„Zvieracie duše predkov
sa
zjavujú
V nepremožiteľnosti dieťaťa
V priestornosti toho istého pohybu rukou
Ako akoby
Akoby navždy putujúce
Mysliace srdce
v čistom trvaní
posvätne“
(Mila Haugová)
Festival Ars Poetica bol pre mňa vždy malým zázrakom. Predovšetkým však teraz, v pandemickom roku. Do poslednej chvíle som totiž neverila, že sa naskutku uskutoční, ba navyše v takejto výpravnosti! Festival už tradične ponúkol návštevníkom nezabudnuteľné večery poézie celého radu fascinujúcich autoriek a autorov: Lotte Dodion (Belgicko), Asha Karami (Holandsko), Judith Nika Pfeifer (Nemecko), Eiríkur Örn Norðdahl (Island), Dani Orviz (Španielsko), Tommi Parkko (Fínsko), či Chris McCabe (Veľká Británia).
„Vzájomné želania čítame už príliš pomaly
na zdrapoch, odpočítavame ich každé ráno,
pretože sme z našich nesúvislých strán
unavení, no nik nepovie: zavrieť knihy,
lebo predtým, než sa zobudíme
je znova a znova nový deň…“
(Yannick Dangre, Belgicko, preklad do slovenčiny Lucia Matejková)
A do toho hudba, veľa hudby. Slová, obrazy a zvuky. V bratislavskom „Véčku“. Stretnutia návštevníkov festivalu s autorkami a autormi. Európske fórum poézie v nádhernom Lisztovom pavilóne Univerzitnej knižnice v Bratislave. Nezabudnuteľný koncert špičkového hudobného zoskupenia Libertatem Ensemble (Slovensko), zvuková poézia Violaine Lochu (Francúzsko), ale aj koncerty mladých umelcov Taomi a Saul (Slovensko). Živé recitácie slovenských prekladov poézie v empatickom prednese Lucie Hurajovej a Ivana Šándora obohatené o originálne autorské VJ sety Zdena Hlinku. A potom ešte filmová časť Ars Poetica Film v priestoroch kina Lumière pod dramaturgickým vedením Martina Palúcha. Na malú chvíľu ::: obrovský prúd častíc neutíchajúcich chutí života ::: A čo dlhujeme stromom?
„… čosi
čo nič nemôže nahradiť
čo nič nemôže zasiahnuť
čo nič nemôže zničiť
čo nič nemôže
Čo dlhujeme stromom?
Nič.Ty nič
oni tebe všetko
o nič ťa nežiadajú
žiadajú, ale
ty nič nepočuješ
takže im môžešvšetko
odovzdať.“
(Stéphane Bataillon, Francúzsko,
preklad do slovenčiny Lenka Hrubová)
Vyšlo v Knižnej revue 11/2021.
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Žije a tvorí v Bratislave. Viac o autorke >>