Ak by ste sa narodili v Afrike a vašim rodičom by sa už pred vami narodili potomkovia, ktorí by však predčasne zomreli, dostali by ste k menu zvláštnu prezývku. Tá by sa neskôr stala neoddeliteľnou súčasťou vášho mena.
Ali Farka Touré (1939 – 2006), významný malijský gitarista, spevák a skladateľ, dostal meno Ali Ibrahim. Jeho rodičia sa pri výbere prezývky pre svoje desiate dieťa rozhodli dať mu prezývku „Farka“, čo v preklade znamená osol, teda zviera známe svojou tvrdohlahosťou a nepoddajnosťou.
Touré to okomentoval veľavravnou poznámkou: „Dovoľte mi objasniť vám jednu vec. Som osol, na ktorého však nikto nevylezie.“
Ali Farka Touré je považovaný za prvého afrického bluesmana. Vo svojej tvorbe uprednostnil návrat k materinskej reči, preto zvyčajne spieval v niektorom z niekoľkých afrických jazykov. Jeho hudba sa vyznačuje clivými, miestami až ťahavými pasážami tradičných arabských a malijských rytmov, zmiešaných s prvkami amerického bluesu, ktoré v súznení vytvárajú jeho taký nezameniteľný, priam hypnotický rukopis.
Ali Farka sa narodil 31. októbra 1939 v Timbuktu (Mali) a prvú gitaru si kúpil ako dvadsaťdeväťročný na jednej z prvých zahraničných ciest v Sofii v Bulharsku. V tom čase sa zoznámil s americkou čiernou hudbou Johna Leea Hookera, Raya Charlesa a Otisa Reddinga, ktorí sa stali jeho vzormi a ktorých vplyv sa prejavil v Tourého tvorbe.
Ako tridsaťjedenročnému sa mu naskytla možnosť pracovať v orchestri Rádia Mali, kde paralelne pracoval ako zvukový inžinier. Po rozpustení orchestra v roku 1976 vydal v štúdiách rádia svoj prvý album. Neskôr sa vydal na cestu do Paríža, kde vznikli ďalšie nahrávky. V roku 1987 nasledovalo prvé európske turné a po ňom koncerty v USA a Japonsku.
Touré o sebe vždy vyhlasoval, že je v prvom rade farmárom, a cítil sa zodpovedný za zlepšenie poľnohospodárskych a sociálnych podmienok vo svojom regióne. Bol dokonca zvolený za primátora obce Niafunké, kde investoval vlastné finančné prostriedky do vybudovania ciest a vybavenia obce elektrickou energiou.
Vydal niekoľko úspešných albumov, napríklad Talking Timbuktu (skladba Diaraby odznela v relácii Geo-quiz rádia BBC), In The Heart of the Moon či posledný album Savane, ktorý vyšiel posmrtne v roku 2006. Tourého pieseň Diaraby sa objavila aj v soundtracku jedného z filmov talianskeho režiséra Bernarda Bertolucciho.
Jeho zvláštne zafarbený hlas a nádherný, pre nás taký tajomný a zároveň príťažlivý jazyk, v ktorom spieva, dáva každej jeho skladbe nádych mantry či dokonca zaklínadla. Jeho hudba vychádza zo srdca a vypovedá o inom svete, o inej kultúre, ktorá nám práve tým, že sa líši od tej našej, dovoľuje spoznať, kto vlastne sme.
A Gertrud Wurmová zas fičí na hudbe Jimiho Hendrixa 🙂 a už od 15. septembra 2022 spúšťa svoj novučký online projekt pre ženy a zverejňuje svoju prvú e-knihu ZDARMA ::: Prípadová štúdia Gertrud Wurmovej alebo Ako odhaliť toxický vzťah hneď v zárodku.
Vstúpte do sveta Gertrud Wurmovej
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Žije a tvorí v Bratislave. Viac o autorke >>